Philae

Žulový ostrov Philae sa nachádza uprostred Nílu, za prvým nílskym kataraktom, v Núbií, na hranici Egyptského a Kušitského kráľovstva. Philae znamená ostrov alebo kopec nad vodou, ktorý sa objavil v dobách boha Ra. Počas tisícov rokov slúžili tieto nádherné chrámy ako miesta, ktoré propagovali egyptskú kultúru, umenie a náboženstvo v Núbií a Sudáne. Najstaršie ruiny chrámu sa nachádzajú v juhovýchodnej časti komplexu. Tu stál chrám orientovaný na hviezdu Canopus. Tento chrám bol behom jednej z vojen medzi Egyptom a Núbiou zničený. Vedľa jeho trosiek postavili Núbijci ďalší chrám zasvätený Arensnuphidovi - ako pomenovali Usíreho, manžela bohyne Eset. Potom ale ostrov ovládli Egypťania a postavili tu prvý chrám zasvätený Eset.

Po Kleopatrinej samovražde padol Egypt do rúk Octaviána, prvého rímskeho cisára, ktorý vládol Egyptu. Rímski cisári postavili vo Philae ďalšie dva chrámy a Trajánus začal so stavbou, ktorá nebola nikdy dokončená.

Philae bolo jedným z posledných miest v Egypte, kde sa sústredili kňazi uctievajúci starodávny kult. Odtiaľto vyšli gnostické učenia, ktoré ďalej šírili tajnú egyptskú náuku. Ich pozostatky vo svetovej kultúre môžeme vnímať do dnes.

Pri plavbe na výletných lodiach môžeme nad Nílom zbadať impozantnú stavbu. Dva pylóny a veľký počet stĺpov tvoria vnútorné nádvorie. Veľké vonkajšie nádvorie má tvar lichobežníku, lemovaného dvojitým stĺporadím. Všetky stĺpy sú odlišné tak, ako papyrusové pole. Ich kvetinové ozdoby majú rozličné tvary, ktoré kedysi hýrili farbami.

V 20. storočí zmizol ostrov na dne Asuánskej priehrady. Vďaka fondom UNESCA bol chrám kameň po kameni rozobraný a znovu postavený na ostrove Agilkija, ktorý bol upravený do tvaru pôvodného ostrova. Pôvodná orientácia chrámu bola tak isto zachovaná. Norman Lokhir otočil chrám 76° na juhovýchod tak, aby z neho bolo možné pozorovať pohyb hviezdy Canopus nad južným pólom. Rovnakým smerom je otočený aj chrám v Edfu.

Chrám nechali prestavať faraóni Ramesse II., Taharka, Amasis, Nechtanebo a v roku 250 p.n.l. Ptplemajovci, dediči Alexandra Veľkého rozhodli, že pootočia os chrámu o 21° smerom ku hviezde Canopus, ktorá sa vplyvom pohybu slnečnej sústavy presunula do inej časti oblohy.

Chrámy orientované ku hviezdam boli každých 300 až 400 rokov pravidelne rozoberané a znovu zložené tak, aby neustále sledovali danú hviezdu. Ptolemajovci sa pod vplyvom politických udalostí rozhodli, že postavia menší chrám tak, aby bolo možné pozorovať nové postavenie hviezd bez toho, aby posunuli pôvodný chrám.

V roku 553 n.l. bol ostrov, jedna z posledných bášt pohanského Egypta, na základe vyhlásenia cisára Justiniána zasvätený svätému Štefanovi a panne Márií, ktorá bola kresťanskou obdobou egyptskej bohyne Eset.

Všetky časti chrámu mali svoju funkciu. V Hale obetín sa na ľavej strane nachádzala miestnosť so zlatou loďou, na ktorej sa počas procesií prepravovala socha bohyne Eset. Z haly sa po dlhom a priamom schodisku dostaneme na terasu, kde sa konali obrady a prebiehali pozorovania hviezd, tak ako v iných chrámoch.