Náboženstvo

Manethó kedysi vo svojom slávnom diele Aegyptica o Egypťanoch povedal, že sú najzbožnejší národ na svete. Dá sa povedať, ze táto vlastnosť spolu s úctou k tradíciám im ostala až do dnes. Dnes už bohoslužby nie sú vykonávané v ohromných chrámoch, ale v mešitách a kostoloch po celom Egypte. Niektoré mešity boli vybudované na miestach bývalých chrámov, vďaka čomu sa mnohí veriaci modlia na rovnakých posvätných miestach, ako ich starovekí predkovia. 

V súčasnosti sa 80-90% obyvateľstva hlási k islamu, 8-10% ku kresťanstvu a asi 2% k judaizmu. V Egypte má každý občan zapísané svoje vyznanie v občianskom preukaze, pričom je možné hlásiť sa len k jednému z troch spomínaných náboženstiev. Väčšinou sa presvedčenie dedí z rodiny na rodinu. V praxi je teoreticky možné konvertovať, no ako tvrdia samotní Egypťania, prepis vierovyznania je natoľko zložitý, že väčšina ľudí to na papieroch nerieši a veria čomu chcú. 

Napriek tomu, že mnohí cudzinci si myslia opak, kresťanstvo v typickej moslimskej krajine je tolerované. Žiaľ ani Egypt sa nevyhol atentátom spáchaným na kresťanoch a niektorých kostoloch, no je dobré pamätať, že konanie teroristických skupín a ich radikálnych prívržencov je v rozpore s islamským právom a aj mienkou bežných moslimov. Odhliadnuc od týchto incidentov sa kresťania a moslimovia znášajú v bežnom živote dobre. Dokonca sa často stáva, že egyptskí kresťania v duchu solidarity a rešpektu k svojim susedom dodržiavajú pôst cez Ramadán. 

Počas arabskej jari, sa internetom šírili obrázky, ako kresťania ochraňovali moslimov pri modlení a naopak, ako moslimovia ochraňovali kresťanov. Aj počas týchto nepokojov sa našli veriaci, ktorí napriek odlišnému vyznaniu držali spolu. Počas posledných rokov sa objavujú správy o agresií medzi kresťanmi a moslimami, treba však pamätať na to, že konanie jednotlivcov nie je dobrým príkladom pre odsúdenie celej spoločnosti. 


ISLAM

الإسلام - Al-islám - čo znamená odovzdanie sa do Božej vôle, je najmladšie monoteistické náboženstvo, ktoré má položené základy v Judaizme a Kresťanstve. S týmito náboženstvami zdieľa väčšinu prorokov a vieru v toho istého Boha. Podľa najrozšírenejšej interpretácie vzniklo slovo Alah (Boh) spojením určitého čelna al- (ال) so slovom ilah ( إله alebo إلاه ), s významom Božskej bytosti. Zaujímavá je aj podoba so starším judaistickým pomenovaním Boha - Eloh/Elohim, na rozdiel od Judaizmu však prísne monoteistický Islam nepoužíva množné číslo pre pomenovaní Boha.

Zakladateľom Islamu bol prorok Mohamed, ktorý je pre moslimov posledným prorokom zjavovania troch monoteistických náboženstiev - Judaizmu, Kresťanstva a Islamu. Podľa islamskej tradície mu predchádzali aj proroci ako Adam, Abrahám, Izák, Jákob, Mojžiš a Ježiš. Ranné moslimské zdroje podávajú správu o tom, že okolo roku 610 n.l., keď mal Mohamed približne 40 rokov, mal počas meditácie v jaskyni neďaleko Mekky videnie, v ktorom mu Archaniel Gabriel prikázal zapamätať si a recitovať verše neskôr zapísané do Koránu, svätej knihy moslimov. Gabriel sa mu zjavil, pretože si ho Boh vybral ako posledného proroka pre ľudstvo. Mohamed bol úspešným náboženským i politickým vodcom. Nezavrhol úplne Judaizmus a Kresťanstvo, ale tvrdil, že bol poslaný Bohom aby dokončil ich učenie.

Mešita sultána Hasana v Káhire
Mešita sultána Hasana v Káhire


Päť pilierov Islamu:


Šaháda, vyznanie viery

Ide o dosvedčenie viery, ktoré vyznáva každý veriaci. Šaháda znie: (Svedčím, že) niet boha okrem Boha a Mohamed je posol Boží. Uctievanie jediného Boha má prednosť pred všetkým ostatným a týmto vyznaním sa človek stáva moslimom, maže sa tým jeho minulosť, akoby sa znovu narodil. Prednes Šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe azánu.

Salá, modlitba

V Islame existujú dva druhy modlitieb - povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päť krát denne; pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Modlí sa na koberčekoch, v smere Mekky. Modlitbu ohlasujú muezíni spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stavoveného na modlenie, napr. pri narodení atď.

Sawm, pôst počas mesiaca Ramadán

Počas Ramadánu sa moslimovia od východu do západu slnka zdržujú pitia, jedenia, fajčenia a pohlavného styku. Sawm má učiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne môžu vykonávať sawm rovnaký počet dní v inom mesiaci.

Zaká, almužna

Ide o povinné dávky, ktoré sa raz ročne odvádzajú islamskému štátu a sú použité predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Zaká znamená tiež dobrovoľnú almužnu. Povinné dávky sú povinní odvádzať len majetnejší ľudia, tzn. je určená určitá spodná hranica.

Hádž, púť do Mekky

Posledným pilierom Islamu je púť do Mekky, posvätného mesta moslimov, ktorú je povinný vykonať každý aspoň raz za život. Hádž je spojená s množstvom rituálov, najznámejšie sú chodenie okolo svätyne Kaaba a kameňovanie Satana. Od povinnsoti púte do Mekky sú oslobodení moslimova, ktorí nemajú dostatok financií alebo majú závažné zdravotné problémy.

V Islame sa vyvinuli dve vetvy - Sunniti a Šíti. Väčšinu moslimskej populácie, aspoň 3/4 tvoria Sunniti. Rozkol medzi nimi nastal pri výbere následníka. Šíti verili, že Mohamedovým následníkom by mal byť iba jeho príbuzný. Šítsky smer Islamu je dnes oficiálnym náboženstvom v Iráne.


KRESŤANSTVO

Nezanedbateľných osem miliónov veriacich tvorí väčšinu Koptskej ortodoxnej cirkvi. Menšia časť z nich sú veriaci kresťania z Koptskej patriarchálnej cirkvi. 

V Egypte hlásal kresťanstvo sv. Marek už okolo roku 43 po Kristovi. Keďže ho tamojší ľudia prijímali s nadšením, šírilo sa veľmi rýchlo. Označenie Kopt však spočiatku neznamenalo stúpenca kresťanstva. V jeho pôvodnom význame to bol jednoducho potomok starovekého Egypťana. Až po vpáde Arabov v 7. storočí sa tak začali označovať tí Egypťania, ktorí po prenasledovaní Arabmi, zotrvali verní kresťanstvu. 

            Jaskynná katedrála / St. Sama´ans Church, najväčšia katedrála na Blízkom východe
Jaskynná katedrála / St. Sama´ans Church, najväčšia katedrála na Blízkom východe

Obe koptské cirkvi od počiatku za svojho otca vo viere uznávali svätého Cyrila Alexandrijského, ktorý keďže žil ešte pred Chalcedónskym koncilom, bol patriarchom nerozdelenej cirkvi. Rozdelenie koptských veriacich sa začalo po koncile v roku 451, keď sa z kresťanského spoločenstva odčlenili tzv. monofyzitské cirkvi, ktoré odmietli prijať v Kristovej osobe druhú - ľudskú prirodzenosť, mimo tej božskej. 

Koptská ortodoxná cirkev je teda cirkvou, ktorá nie je v spoločenstve ani s Rímom, ani s pravoslávnym svetom. V Egypte má 13 diecéz, je zastúpená aj vo farnostiach v Sudáne, Etiópii, Austrálii, Rakúsku, Francúzku a iných krajinách sveta, v ktorých má ďalších 1,5 milióna veriacich. Na čele stojí alexandrijský patriarcha Šenuda III. V súčasnosti sa však veriaci stretávajú s útokmi moslimov na svojich členov, ktorých v Egypte za posledných 30 rokov zahynulo viac ako štyri tisíc.

 
Koptská ortodoxná cirkev používa alexandrijský obrad. Mníšsky spôsob života ovplyvnil koptskú liturgiu, ktorá je veľmi zdĺhavá, pomalá a orientovaná na spoločné slávenie. Ortodoxní kopti majú vlastnú verziu kríža, ktorý možno spoznať podľa nápisu Ježiš Kristus, Boží Syn. Ďalšou odlišnosťou je možnosť rozvodu v prípade nevery a anulovanie manželstva v prípade bigamie. O oprávnenosti týchto žiadostí rozhoduje biskupská rada. A na rozdiel od cirkví, ktoré odmietli Chalcedonský koncil, kladie Koptská ortodoxná cirkev veľký dôraz na modlitbu, ktorá má podľa nej moc uzdravovať. Okrem toho sa modlia každý deň za zmierenie kresťanov a za svetový mier.
Veriaci majú najprísnejší pôst zo všetkých kresťanských komunít – počas roka sa postia dokopy dvestodesať dní, keď sa musia vyhýbať živočíšnym produktom. Ešte prísnejšie pravidlo zakazuje počas pôstu jesť cez deň – je sa len pred svitaním a po západe slnka. Zaujímavý je aj koptský kalendár, ktorý sa delí na trinásť mesiacov – prvých dvanásť mesiacov má tridsať dní a posledný mesiac päť alebo šesť dní (podľa toho, či je prestupný rok), pričom datovanie sa začína 29. májom roku 284 po Kristovi – má to byť spomienka na kresťanov, ktorí boli umučení počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. To, že ide o koptský dátum, možno spoznať podľa písmen A. M. (anno Mundi – rok mučeníkov), ktoré sa píšu spolu s rokom.
Menšia skupina obyvateľstva, ktorá s koncilovým rozhodnutím súhlasila, vytvorila po čase Alexandrijský patriarchát. Už v 12. storočí sa časť veriacich Koptskej ortodoxnej cirkvi pokúsila o jednotu s Rímom. Keď konvertoval patriarcha Atanáš v roku 1739 na Katolícku vieru, jeho príklad nasledovalo približne dvetisíc ľudí. Pápež Benedikt XIV. ho poveril, aby sa staral o komunitu katolíkov, čo nakoniec viedlo v roku 1741 k zrodu Koptskej patriarchálnej cirkvi, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou je, že veriaci si zachovali alexandrijský obrad. Momentálne má približne 250 tisíc členov hlavne v Egypte, ale aj v Etiópii, Eritrei, Francúzsku, Kanade, USA a Austrálii. Hlava Koptskej katolíckej cirkvi Antonios Naguib sídli v Alexandrii.