Káhira
Káhiru môžeme rozdeliť na Veľkú Káhiru (Greater Cairo), ktorá zahŕňa tri časti mesta rozprestierajúce sa na troch krajoch: severo-východná časť je známa ako Kaliobia Governrate, zatiaľ čo západný breh je súčasťou Gízy (Al-Jizah), východná a juho-východná časť je známa ako samotná Káhira.
Centrum Káhiry tvorí Tahrir square, ktoré sa nachádza na východnom pobreží. Toto obrovské otvorené námestie je zároveň centrom cestovného ruchu, v jeho tesnej blízkosti sa nachádzajú Egyptské národné múzeum, Ústredie Ligy Arabských štátov, a moderná mešita Umar Makram. Neďaleko sa nachádza Níl a ostrov Zamalek (skoršie známy ako Jezerah, čo namená "ostrov"), na ktorom ležia luxusné hotely a komerčné štvrte. V časti Zamaleku sa nachádza aj Káhirská opera založená v roku 1869 a Cairo Tower. Ostrov je prepojený s pevninou tromi mostami, z oboch strán brehu.
Medzinárodné letisko sa nachádza približne 24 km severo-východne od mesta, hlavné železničné nádražie Ramses a autobusová stanica sú v centre mesta. Káhira je samozrejme spojená železničnými traťami aj s ďalšími veľkými mestami. Dopravné zápchy v Káhire sú rastúcim problémom, no ide o jediné mesto na celom Blízkom východe a v Afrike, ktoré má metro. Podzemný systém bol prvý krát otvorený v roku 1987, druhá linka bola otvorená v Gíze a tretia je vo výstavbe a bude spájať mesto s medzinárodným letiskom a skončí v rušnom predmestí nazývanom Imbaba.
Hlavné mesto Egypta a najväčšia metropola celého Blízkeho východu dostojí svojmu postaveniu. Ide o mega-mesto, ktoré je plné neskutočne krásnych, aj neskutočne chudobných štvrtí, tak ako vo všetkých metropolách na svete, no v Káhire je tento kontrast ešte nápadnejší. Prezývaná je tiež ako Big Mango on the Nile, poukazujúc nie len na svoju rozlohu, ale aj exotickú tvár mesta.
Al-Qahirah, čo znamená "víťazné mesto" leží na oboch brehoch rieky Níl, v bezprostrednej blízkosti delty Nílu. Oblasť je osídlená už viac ako 6 000 rokov a pokrýva rozlohu až 453 km2, pričom je náročné oddeliť mesto od niektorých prímestských častí. Zo severu ju obklopuje úrodná delta Nílu a zo západu a východu rozľahlé púšte. V meste sa nachádza aj niekoľko riečnych ostrovov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote obyvateľov.
Mimo centrálne časti Káhiry na východnom brehu sa nachádza susediaca Islamská Káhira, známa úzkymi uličkami, tradičnými stavbami, preplnenými bazármi a stovkami mešít, ktorých pôvod siaha až do stredoveku. Juh Islamskej štvrti tvorí Stará Káhira, ktorú obývajú predovšetkým koptskí kresťania, nachádzajú sa tu niektoré z najstarších mestských architektonických pamiatok, koptské múzeum a kostoly.
Zavlažovanie okolitých púštnych oblastí umožnilo rozvoj ďalších štvrtí, ako napríklad Heliopolis, ktorý sa nachádza na severovýchode. Ďalšie predmestia sa striedajú s nedávno vytvorenými štvrťami migrantov, no priemyselná zóna za mestom obmedzuje ich ďalší rast.
Káhira je moderné i tradičné mesto, pod vplyvom Východu i Západu. Žiaľ odráža sa na nej aj chudoba krajiny, kedy sa mesto snaží vysporiadať s rastúcim počtom obyvateľov, ktorí sa sťahujú z vidieka dúfajúc, že nájdu lepší život vo veľkomeste. V súčasnosti sa pohybuje počet obyvateľov mesta okolo 12 mil. (zdroj r. 2023 a s priľahlými časťami je to viac, ako 22 mil. obyvateľov), pričom väčšinu z nich tvoria Egypťania.
Napriek hluku, preplnených ciest, ulíc a všetkému neporiadku je Káhira jedno z najpozoruhodnejších miest sveta. Vo svojich útrobách ukrýva najznámejšie pamiatky staroveku, spája ich monumentami vo svojom okolí a tradičnou islamskou kultúrou. Zároveň v nej nájdete aj mnoho moderných a exkluzívnych hotelov, nákupné centrá a vychytané reštaurácie. Návšteva Káhiry, zvlášť pokiaľ jej venujete dostatok času bude určite nezabudnuteľný zážitok.
História Káhiry
Za počiatky dnešnej Káhiry môžeme považovať už pradávne mesto Memfis, bývalé hlavné mesto starovekého Egypta o ktorom sa verí, že vzniklo už v 4. tisícročí p.n.l. Nachádzalo sa v blízkosti delty Nílu, na juh od dnešného hlavného mesta. Mesto sa postupne rozširovalo na sever, pozdĺž východného brehu Nílu a jeho umiestnenie sústredilo politickú moc po väčšinu času, aj keď nebolo vždy hlavným mestom.
Na tomto mieste si postavili Rimania svoj Babylon a neskôr moslimskí Arabi, ktorí sa sem prisťahovali v r. 641n.l., nazvali mesto Al Fustat. Keď Fátimovci dobili Egypt v r. 969 n.l., založili svoje sídlo v meste a nazvali ho Al-Qahirah (Káhira). V 12. stor. bola napadnutá kresťanskými križiakmi, tí ale boli porazení moslimskou armádou zo Sýrie, vedenou Saladinom. Ten v Káhire založil rod Ajjúbovcov.
Mamlúcky sultanát založil svoje hlavné mesto v Káhire v 13. storočí. Káhira bola preslávená v celej Afrike, Ázií a Európe. Začala upadať v 14. storočí, keď miestnu populáciu decimoval mor známy ako Čierna smrť.
V roku 1517 dobyla Káhiru Osmanská ríša, ktorá vládla Egyptu až do roku 1798, kedy bola oblasť zajatá pre Francúzsko, počas expedície vedenej Napoleonom. Osmanská ríša bola obnovená v roku 1801, ale vďaka dlhu krajiny a slabnúcemu vplyvu Osmanov sa postupne zvyšoval vplyv európskych krajín. Ismail Pascha, ktorý vládol mestu v rokoch 1863-1879 nechal postaviť mnoho stavieb v európskom štýle a využil príležitosť otvorenia Suezského prieplavu (1869) pre prehliadku Káhiry európskymi veľmocami.
Avšak, mnoho z vývoja v tomto období bolo financovaného zo zahraničných úverov, čo viedlo k zvýšeniu štátneho dlhu a prakticky ovládnutia Egypta Veľkou Britániou. Briti účinne vládli Egyptu z Káhiry od konca 19. stor. až do prvej svetovej vojny (1914-1918), kedy sa postupne začala znižovať prítomnosť zahraničných mocností v krajine. V tomto období sa počet obyvateľov Káhiry zvýšil až na počet 2 000 000. Medzi prisťahovalcami boli aj utečenci z miest pozdĺž Suezského prieplavu, ktorí boli poškodení vplyvom Izraelsko-Arabských vojen v rokoch 1960-1970. Mnoho nových bytových, komerčných a vládnych štruktúr zmenilo celkovú tvár Káhiry. Turistické zariadenia sa ukázali ako dôležitý zdroj zahraničných príjmov a teda do nich boli vložené veľké vládne investície.
Káhira tiež začala ťažiť z rastúceho prominentného postavenia, v roku 1945 bola založená Liga Arabských štátov, ktorá sa podieľa na mierovom procese na Blízkom východe. V roku 1981 sa mesto stalo svedkom tragickej udalosti kedy bol zavraždený prezident Anwar Al-Sadat pri vojenskej prehliadke islamskými fundamentalistami v egyptskej armáde.
Káhira sa tiež stala centrom publikovania a iných typov médií. Noviny ako Al-Ahram (1875) a Al-Akhbar (1952) majú široký vplyv v islamskom svete dodnes. Bohatý kultúrny život bol posilnený divadlom, tancom, hudbou. Obyvatelia Káhiry sú veľmi hrdí na prácu nositeľa Nobelovej ceny Káhirčana Naguib Mahfouz, ktorý vo svojej beletrií spísal kroniku mesta.
Čo nezmeškať v Káhire
Káhira sa právom pýši mnohými kultúrnymi i náboženskými pamiatkami. Môžete v nej pocítiť majestátnosť staroveku, spojenú s ťažkými orientálnymi vôňami arabskej kultúry i energiu moderného Egypta. V tomto pozoruhodnom meste môžete stráviť aj mesiace a ešte vždy ju nebudete poznať celú, avšak aspoň nižšie uvedené pamiatky a zaujímavé miesta by ste nemali zmeškať.
Azda najväčším lákadlom pre turistov, ktorí cestujú do Káhiry sú pyramídy v Gíze. Jeden zo siedmich divov sveta láka bádateľov, dobrodruhov, milovníkov histórie i bežných turistov. Týčia sa nad rušnou Gízou a potichu dominujú svojmu okoliu bez ohľadu na svoj vek či dobu, v ktorej ešte stále existujú. Okrem týchto obrov, ktorých veľkoleposť nedokáže zatieniť ani prach, špina a hlučný obyvatelia okolitých štvrtí máte možnosť spoznať v okolí Káhiry aj ďalšie pyramídy, ako prvú stupňovitú pyramídu v Sakkáre, pyramídy v Dashure alebo Medium a úchvatné múzeum pod holým nebom v Memfise. O všetkých sme písali samostatné články a dočítate sa o nich v nasledujúcich odkazoch:
Pri prieskume starovekých pamiatok rozhodne nesmie na vašom zozname chýbať prehliadka Egyptského národného múzea, ktoré sa nachádza v samom srdci Káhiry, pri námestí Tahrir.
Celé múzeum je rozdelené do niekoľkých sekcií, medzi najznámejšie pamiatky, ktoré si tu môžete pozrieť patrí Narmerova paleta, dokladajúca zjednotenie Dolného a Horného Egypta, krásne alabastrové sochy kráľa Chafreho, triáda faraóna Menkaureho, zlaté pohrebné masky, sarkofágy a mnoho iných vzácnych pamiatok.
V roku 2021 bolo verejnosti slávnostne predstavené Veľké Egyptské múzeum v Gíze, do ktorého za veľkolepého sprievodu a bohatého programu Egypťania presťahovali múmie najväčších panovníkov starovekého Egypta. V súčasnosti sú v ponuke tohto moderného luxusného komplexu limitované vstupy, počas ktorých tvorcovia testujú návštevnícku skúsenosť a pripravenosť múzea, až do oficiálneho otvorenia. Prístup návštevníkov je momentálne limitovaný na Veľkú halu, komerčné priestory a vonkajšie záhrady. Všetky ostatné vnútorné priestory, vrátane galérií a kolekcií sú až do oficiálneho otvorenia neprístupné.
Park Al Azhar sa nachádza medzi Saladinovou citadelou a mešitou Al Sultan Hassan. Kopec, na ktorom sa park nachádza, poskytuje skvostný výhľad na mesto a poskytuje nádherný panoramatický výhľad na historickú Káhiru.
Park Al Azhar je jedným z najväčších v Káhire a jeho krásne pozemky sú známe po celom svete. Nachádza sa na ploche 80 hektárov, ktorá bola v minulosti viac ako tisíc rokov využívaná ako skládka odpadu. Park bol prvý krát otvorený pre návštevníkov v roku 2005, jeho dokončenie trvalo viac ako 7 rokov a stálo 100 miliónov EGP, ktoré zaplatila nadácia Aga Khan Foundation.
Čo by to bol za Egypt bez suvenírov. Ponúkajú vám ich na každom kroku za doprovodu dravého zjednávania cien. Ak vám to prekážalo v Hurghade, či iných letoviskách, tak tu sa pripravte na obchodníkov ešte výrečnejších a neodbytnejších.
Najkrajšie kúsky zoženiete na slávnom káhirskom bazáre Khan El Khalili, na najkrajšom bazáre nie len v Egypte ale na celom Blízkom východe. Nájdete tu remeselníkov s najrôznejšími suvenírmi, tradičné orientálne parfumérie, drahé látky, exotické koreniny, šperky, kaviarničky a shisha kútiky a predovšetkým atmosféru prastarého trhoviska, absolútne nenahraditeľnú a neporovnateľnú s bazármi v letoviskách.
Nachádza sa na ulici El Moez, ktorá je slávna svojím historickým architektonickým nádychom.
Na západ od parku sa nachádza staré mesto Fatimid s bohatstvom mešít a svätýň zdobených minaretmi.
Pri návšteve parku Al azhar nemožno obísť ani známu Saladinovu citadelu, na ktorej sa týčia obrovské minarety. Na jej území sa nachádza aj mešita Muhammada Aliho s výhľadom na starú islamskú Káhiru a pripomína nám stredovekú orientálnu históriu, ktorú zaznamenáva táto veľkolepá stavba.
Citadela, pôvodne nazývaná v arabčine Qalaʿat Salāḥ ad-Dīn, hostí múzeá, prezentujúce obdobia vlády v celom rozsahu od stredoveku, až po 19. storočie.
V južnej oblasti Káhiry sa nachádza okres Mokattam s náhornou plošinou východnej púšte a ukrýva jednu z najfascinujúcejších atrakcií koptskej Káhiry - jaskynný kostol, formálne známy ako kláštor sv. Simona Tannera (St. Simon the Tanner Monastery). Dostať sa však k tomuto kláštoru nie je pre našinca bez sprievodcu celkom jednoduché, pretože sa v jeho okolí nachádza tzv. mesto odpadkov, ktorého obyvateľmi sú väčšinou koptskí kresťania. Títo neformálni zberači odpadu, nazývaní Zabbaleen alebo "Garbage people", zbierajú odpadky obyvateľov Káhiry v službe od dverí k dverám za malý poplatok a potom ich prepravujú pomocou oslích vozíkov alebo pick-upov do ich domovov v Manshiyat Nasser. Keď sú doma, triedia odpad na recyklovateľný materiál.
Kláštor sv. Šimona, je však majstrovským dielom s pôsobivými maľbami a príbehmi vytesanými na stenách horských skál, ako aj sochami Panny Márie a Márie Magdalény. Kláštor pojme až 20 000 ľudí, čo z neho robí jeden z najväčších kostolov postavených v jaskyniach Mokattam a dokonca aj na celom Blízkom východe.